/Kráľovstvo víl 3.kapitola/
3.kapitola
Bolesť
Keď sa mi konečne podarilo prinútiť vstať z postele prvé čo som urobila bolo to,čo som robievala vždy.Akoby sa nič nezmenilo.Pozrela som na stôl,ktorý bol na pokraji rozpadnutia,pretože jedna noha stolíka bola nalomená.Ak by ste sa naň pozreli zblízka,videli by ste stopy po zoškrabaných nálepkách,ktoré sme si s Lujzou stále chodili kupovať.Boli sme na nich úplne závislé.Všetko naše vreckové sme minuli na tie žuvačkové cukríky,každý inej príchute a farby s inou nálepkou vo vnútri.Fascinovala nás tá chuť,ale hlavne dobrodružstvo,ktoré sme pritom zažili.Správne,určite by každému normálne zmýšľajúcemu človeku napadlo,že dobrodružstvo sa dá prežiť iba v nejakých filmoch,ktoré sa odohrávajú v zalesnených džungliach,kde sa bádať rozhodnú pesimistický turisti,ktorých napadne nejaký King Kong.Vo svete osem ročných dievčat je dobrodružstvom už len to,že si každý deň po škole kupujú balík žuvačiek poza chrbát svojich rodičov za všetko svoje vreckové.Napätie,ktoré sme pritom prežívali bolo neuveriteľné.Lujza mi vždy hovorila,že sa veľmi bojí aby ju jej mama nevyhrešila.Ach nie,bolesť sa vracia.Prečo si ju stále privolávam?Už len to,že vyslovím to meno,mi v srdci rozochveje každučký nerv a roztvotí všetky rany a pocity,ktoré som sa doteraz snažila potlačiť čo najhlbšie.Mala som iba dve cesty.Prvou bolo utláčať v sebe hnev,bolesť a beznádej a druhou bolo vyliať si srdce a všetko čo ma ťaží tomu,kto by ma vedel pochopiť bez toho aby by mu to prinieslo bolesť ako mne.Pretože to by som si neodpustila.Zrazu mi prišlo zle.Nie tak ako keby vám volesť duše neprestajne lomcovala telo,ale tak,akoby do mňa niekto hádzal ostré šípy,ktoré by mi prebodávali srdce,no nepriniesli by mi bolesť fyzickú,ale vnútornú.Srdce,ktoré bolo už aj tak plné dier,mi znova a neprestajne prebodávala bolesť.Rýchlo som sa rozbehla do kúpeľne a zimnou vodou som si ovlažila tvár a búchala si päsťou do hrude.Akoby som dúfala,že bodavé utrpenie pominie.Uzavrela som svoje spomienky príliš rýchlo a bezcitne,ale hoci som sa snažila akokoľvek,nemohla som ich zatlačiť hlboko.Tak hlboko aby ma čo i len pomyslením na nich bolesť znova neobopínala.Pomaly som vyšla z kúpeľne a šla do izby a cieľom hodiť na seba niečo,čo by mi ako tak pridalo na dôstojnosti,keď ešte vôbec nejakú mám.V polovici chodby som sa však zastavila.Dôvodom boli zvláštne vuky,ktoré som začula z Denyho izby.O takomto čase už brat býva dávno v kuchyni,kde ho otec núti aspoň niečo zjesť.Zvuky akoby na moje pozastavenie sa utíchli.Zrazu som začula veľký buchot.Vyľakala som sa,ťi sa bratovi nič nestalo a tak som do trocha pootvorených dverí,na ktorých boli nápisy typu „Denyho izba,zákaz vstupu!“ alebo „Sídlo motýlika“ vbehla ako dívá.Pri pohľade do izby som neverila vlastným očiam.Skríkla som celá od zdesenie,ked sa to tak dá nazvať na brata:“Deny,bože môj!“
-------------------------------------------------------------------------------
Diskusia
1.Prečo sa podľa teba Laura tak vyľakala?
2.Aký je podľa prvých dojmov jej brat?
3.Páčila sa ti táto kapitola?
4.Chcela by si si prečítať pokračovanie?
whá žeriem to!
(Faint, 15. 9. 2011 12:45)